878 9

avertere



Nemusis
(Milan Rufus)

Nemusis mi svoje srdce luhat.
Hla, uz trubi sumrak z paziti.
Ako duha zajdes, ako duha,
az sa mojich chlebov nasytis.

Nemusis, ved nezlorecim, zena,
neruham sa v hrubej nevoli,
nepadam ti, prosiac, na kolena.
Preboli, no coze, preboli.

Vychladla ta kruta zhavost skryta
- zle jej iskry mrtve vo mne su -
ze jak stada cestu na kopytach
cudzie usta mi ta roznesu.

Syt sa, syt, kym blci poziar v oku,
v brehoch zil krv spliecha v cereni.
Co som dal, ja dal som bez naroku.
Odidem jak listie v jeseni.

Na cestu mi lahky dazdik susti.
Utlym hrdlom vrbka zanoti.
Nezahyniem, da Boh, v tvojej pusti,
neodvisnem v slucke samoty.






.

Comentarios 9

Información

Sección
Vistas 878
Publicada
idioma
Licencia

Fotos favoritas públicas